Predátorské časopisy, predátorskí vydavatelia

Označenie PREDÁTORSKÉ ČASOPISY a PREDÁTORSKÍ VYDAVATELIA je relatívne nový pojem označujúci vedecké časopisy a ich vydavateľov, ktoré zavádzajú autorov príspevkov.

Chceli by sme Vás upozorniť na stále sa rozširujúci a rozmáhajúci fenomén v publikačnej činnosti — predátorské časopisy a vydavatelia. Predátorské časopisy a vydavatelia vznikajú primárne s cieľom vyberať autorské poplatky za publikovanie.

ZOZNAM PREDÁTORSKÝCH ČASOPISOV a VYDAVATEĽOV ^{iniciatíva STOP PREDATORY JOURNALS}

BEALLOV zoznam predátorských časopisov a vydavateľstiev ^{Beall's list of potential predatory journals and publishers}

ZÁKLADNÁ CHARAKTERISTIKA

Základná charakteristika tzv. predátorských časopisov a ich vydavateľov:

Parazitovanie na menách prestížnych časopisov — názvy titulov s názvami titulov podobných k ich kvalitným oponentom. Platí to taktiež i pre vzhľad webových stránok týchto časopisov.
Na svojich webových stránkach často uvádzajú nepravdivé údaje

o recenznom konaní — peer review, ale pri overovaní jeho procesu zistíme, že neprebieha podľa zaužívaných a obvyklých pravidiel, má podozrivo krátky priebeh, často v trvaní iba niekoľko dní, alebo neprebieha vôbec;
o hodnote Impakt faktoru (IF), ktorá je buď nesprávne uvedená (zámerne nadhodnotená), je neplatná alebo Impakt faktor podľa Journal Citation Reports (JCR) vôbec nemá;
o indexácii časopisu vo vybraných databázach;
o členoch redakčnej rady, kedy často ide o fiktívne osoby alebo sa jedná o uvedenie mena bez súhlasu danej osoby.

Umožňuje publikovať jednoducho, rýchle, za poplatok.
Veľmi nízka kvalita príspevku s malým prínosom pre vedeckú obec.
Vydavatelia predátorských časopisov často neriešia kvalitu vydaných článkov.
Dovoľujú autorovi publikovať a jeho článok priblížiť v otvorenom prístupe — Open Access — za poplatok.

MOŽNÉ PRÍČINY VZNIKU PROBLÉMOV S TZV. PREDÁTORMI

Publikovanie v prestížnych časopisoch je podmienené kvalitným recenzným konaním.
Proces publikovania u predátorov je rýchlejší a jednoduchší.
Predátorské časopisy využívajú otvorený prístup — Open Access k plným textom vo svoj prospech.
Predátori využívajú internet k online otvorenému prístupu a lákajú autorov k publikovaniu prostredníctvom e-mailu.
Vedci majú záujem publikovať v otvorenom prístupe — Open Access, alebo je to povinné v rámci projektu (Horizont 2020 a projekty 7. Rámcového programu).
Autori vedeckých článkov potrebujú získať ohlas na svoje publikácie.
Hlavne začínajúci vedci nepoznajú tieto nekalé praktiky predátorov a môžu podľahnúť ponuke.
Najskôr vznikol problém s plagiátmi, teraz s kompilátmi a nekvalitnými publikáciami, ktoré znehodnocujú vedu a jej výstupy.

ZNAKY PREDÁTOROV

1. Sú to spravidla online časopisy, ktoré sa „tvária“ ako kvalitné časopisy s otvoreným prístupom.

2. Autorovi je sľúbený extrémne a nereálne(!) rýchly proces recenzného konania, akceptovania a následného publikovania článku. Konanie je charakteristické vysokou mierou akceptovanosti článkov, bez podstatných pripomienok.

3. Nerobia výber článkov, jediným kritériom pre zaradenie článku do časopisu je zaplatenie poplatku.

4. Autor je často kontaktovaný e-mailom redakciou a je mu ponúknutá možnosť publikovať, aj keď s daným časopisom nikdy predtým nedošiel do styku.

5. Za uverejnenie článku sa takmer vždy platí.

6. Napodobňujú sa názvy serióznych vedeckých časopisov a vydavateľstiev, aby na nich parazitovali a autora uviedli do omylu napríklad — prehodia poradie slov v názve alebo rozšíria názov, v angličtine niekedy stačí, ak pridajú určitý člen (The).

7. Uvádzajú o sebe neúplné a zavádzajúce informácie. Napríklad uvádzajú svoj vlastný Impact Factor, ktorý nemá s oficiálnym Impakt faktorom (IF) v Journal Citation Reports (JCR) nič spoločné napríklad Global Impact Factor, Universal Impact Factor. Častokrát zatajujú skutočné miesto pôsobenia — Pakistan, India a podobne. Môžu klamať ohľadom indexovania v scientometrických databázach napríklad tvrdia, že ich indexuje Scopus, Web of Science, pričom opak je pravdou.

8. Častokrát sa takéto časopisy nešpecializujú len na danú problematiku, ale majú multispektrálny charakter a široký obsahový záber.

9. Časopis je vydávaný len krátko, má nízky ročník (1-10).

RADY PRE PUBLIKUJÚCICH VEDCOV

Starostlivo si overte identitu časopisu a vydavateľstva podľa uvedených bodov.

Starostlivo si overte údaje o vydavateľovi a samotnom časopise. Jeho kontaktné údaje, ktoré nemusia byť úplné, informácie o recenznom konaní, zložení redakčnej rady, informácie o platbe.
Skontrolujte si Impakt faktor časopisu v databáze Journal Citation Reports (JCR).
Ak sa jedná o časopis v režime Open Access a je to uvedené na webových stránkach, pozrite sa, či je časopis uvedený v registri DOAJ / Directory of Open Access Journals.
Preverte si, či je časopis uvedený alebo jeho vydavateľ v zozname databázy Sherpa Romeo a aké má uvedené podmienky pre archiváciu článkov, aké aktuálne informácie sú uvedené.
Pozrite si články, ktoré už v danom časopise boli vydané.

PRÍKLADY PRAKTÍK PREDÁTORSKÝCH VYDAVATEĽOV

Základným ukazovateľom je rozosielanie spamov s ponukami k publikovaniu v časopisoch alebo ponúk na účasť na konferenciách s prísľubom, že zborník z tejto konferencie bude uverejnený vo Web of Science Core Collection alebo v Scopus. Ponúkajú taktiež, že vydajú vašu habilitačnú prácu a iné publikácie, ktoré sú výsledkom vedy a výskumu.

Príklady znenia takýchto spamov:

pre publikovanie v časopise používajú predátori najčastejšie tieto predmety správy — Call for Articles, Call for Papers, Publish with…
ponuky k účasti na konferenciách majú najšastejšie tieto predmety správy — Call for Sessions, Conference Invitation…
predátori sa vystatujú Impakt faktorom časopisu a indexáciou v mnohých databázach a uvádzajú tieto informácie v e-mailoch
predátorské časopisy se vystatujú tým, že vydavateľ vydáva rádovo niekoľko časopisov a je možné vybrať si dľa niekoľkých odborov.

ČASTO KLADENÉ OTÁZKY

— Môže mať predátorský časopis Impakt faktor (IF) a je zaradený databáze Journal Citation Reports (JCR)?

Predátorský časopis môže mať vo výnimočných prípadoch IF, kedy však po zistení tejto situácie (ide o predátorsky časopis) obvykle okamžite býva vyradený z hodnotenia pre nasledujúci rok.

— Aké sú riziká spojené s publikovaním v predátorských časopisoch a zborníkoch?

Ak príde k náhodnému opublikovaniu v tzv. „predátorovi“, ešte nevzniká veľké riziko spojené s možnými problémami vo vedeckej sfére. Pokiaľ však ide o opakované opublikovanie v predátorských časopisoch, môže následne vzniknúť riziko ako tak pre autora tak pre jeho pracovisko, či univerzitu. Negatívny dopad je možné očakávať pri ďalšom publikovaní v rámci renomovaných časopisov (neprijatie článku), alebo v ďalšej kariére autora, ale taktiež pri zmene zamestnania, či pri spolupráci so zahraničím.

— Pokiaľ odpošlem článok predátorskému vydavateľovi a po prijatí článku zistím, že ide o tzv. predátora, čo môžem spraviť?

Pokiaľ je článok prijatý, bohužiaľ, o svoje výsledky prídete. Nemôžete to isté publikovať znova a inde. Je možné však kontaktovať vydavateľa časopisu s tým, že ste zistili konkrétne nezrovnalosti v procese publikovania v procese publikovania, v indexácii časopisu alebo v redakčnej rade a podobne, a žiadať o nápravu.

— Môžu byť publikácie vydané predátormi v databáze Web of Science alebo Scopus?

Áno, v minulosti sa stalo, že sa predátorský časopis dostal do databázy Web of Science Core Collection a Scopus. Taktiež sa zistilo, že sa dostali do Web of Science a Scopus zborníky z podozrivých konferencii.

UŽITOČNÉ ZDROJE

^{Ako predátori časopisy ulovili slovenskú vedu} ^článok
^{Predátorske časopisy}^.^pdf
^{Predátorské časopisy – Knihovna Akademie věd ČR} ^{štúdia / videozáznam zo seminára}
^{Predátorské časopisy – Knihovna Univerzitního kampusu MU}
^{Predátorské časopisy ve Scopusu}^.^pdf

Zdrojové dokumenty:
^{• Ústav vědecko-pedagogických informací a služeb, Mendelova univerzita v Brne, Otevřené publikování – Predátorské časopisy
• Predátorské časopisy a zdroje, STU MTF, Trnava}